Sloboda nosí barefoot topánky: Rozhovor so zakladateľkou Bosonôžky

17. november si každoročne pripomíname ako Deň slobody – a my sme sa opýtali Zuzany Sovjákovej Koubkovej, zakladateľky Bosonôžky, čo pre ňu sloboda znamená a ako sa prejavuje v jej živote a podnikaní.

Zuzka, čo pre vás znamená sloboda?

Sloboda pre mňa znamená možnosť žiť život podľa vlastných hodnôt – rozhodovať sa po svojom, tvoriť, myslieť, hovoriť a žiť tak, ako to človek cíti. Ale zároveň viem, že to nie je samozrejmosť.

Často si uvedomujem, aké máme šťastie, že nemusíme žiť v totalite, že sa nemusíme báť povedať svoj názor alebo zvoliť si vlastnú cestu. Že môžeme cestovať, študovať, rozvíjať sa a slobodne pracovať na tom, čo nám dáva zmysel. To všetko sú dary, ktoré by sme nikdy nemali brať ako samozrejmé.

Keď sa pozriem na to, ako sa Európa zmenila za posledných tridsaťpäť rokov, je to neuveriteľný príbeh. Krajiny, ktoré boli kedysi uzavreté a potláčané, sa stali súčasťou modernej, otvorenej spoločnosti. Je upokojujúce vedieť, že môžeme žiť v čase a na mieste, kde máme možnosť voľby. A že to, ako s ňou naložíme, je len na nás.

Ako prežívate slobodu v osobnom živote?

Slobodu najviac cítim v obyčajných chvíľach. Keď si ráno môžem v pokoji vypiť kávu, keď idem na bicykli a vnímam vzduch a krajinu, keď mám čas byť so svojím synom a nikam sa neponáhľame.

Naučila som sa, že sloboda v osobnom živote nie je o tom mať všetko, ale vedieť si vybrať to, čo je pre mňa dôležité. Niekedy to znamená povedať „nie“, niekedy jednoducho spomaliť, vypnúť telefón, nedokončiť zoznam úloh. Práve v takých momentoch sa mi doma vracia rovnováha a sila.

Myslíte, že slobodu vníma podobne celá spoločnosť?

Myslím, že sloboda a zodpovednosť musia ísť vždy ruka v ruke. Jedno bez druhého stráca zmysel. Dnes máme všetci možnosť vyjadrovať sa, tvoriť, zdieľať svoje názory. Ale práve preto je dôležité, ako s tým narábame.

V dobe sociálnych sietí a neustáleho komentovania všetkého okolo vidím, ako ľahko sa sloboda slova môže zmeniť na bezohľadnosť. Skutočná sloboda podľa mňa neznamená hovoriť čokoľvek – znamená mať úctu k druhým, aj keď s nimi nesúhlasím. Pretože slobodná spoločnosť sa nevytvára len zákonmi, ale najmä tým, ako sa k sebe ľudia správajú každý deň.

Ako spolu súvisí sloboda a barefoot topánky?

Pre mňa sú barefoot topánky symbolom prirodzeného pohybu, čo môžeme v prenesenom zmysle chápať aj ako určitú slobodu. Keď idem naboso po tráve alebo si obujem barefoot topánky s tenkou podrážkou, cítim, ako sa nohy voľne hýbu a každý krok je prirodzenejší.

A barefoot nie je iba o topánkach. Je to o vnímaní seba samého, o kontakte so zemou, s prírodou aj s vlastným telom. O schopnosti byť prítomný – cítiť, ako sa chodidlá prispôsobujú terénu, ako je pohyb ľahší a slobodnejší.

Barefoot topánky pomáhajú deťom zdravo rozvíjať nohy a správne držanie tela, dospelým prinášajú komfort a ľahkosť pri každodennom nosení a staršej generácii uľavujú od bolesti, opuchov či únavy… Skrátka – je to spôsob, ako sa cítiť dobre v pohybe aj vo vlastnom tele.

Ako prežívate slobodu v podnikaní?

Podnikanie pre mňa vždy znamenalo možnosť tvoriť veci po svojom – podľa vlastných predstáv, ale aj s plnou zodpovednosťou za každý krok. Je to sloboda rozhodovať sa, hľadať nové cesty, robiť veci inak, keď tomu verím, ale zároveň aj nutnosť obstáť, keď sa niečo nepodarí.

Postupne som pochopila, že sloboda v podnikaní nie je o nezávislosti za každú cenu, ale o odvahe robiť veci poctivo – aj keď to niekedy znamená ísť pomalšie alebo zložitejšie. Nie vždy sa to vyplatí hneď, ale dlhodobo to prináša pokoj a dobrý pocit z práce, ktorá má zmysel.

Ako prepájate osobnú a pracovnú slobodu? Nemiešajú sa vám barefoot topánky aj do konverzácie pri rodinnom obede?

Úprimne – je to neustále hľadanie rovnováhy. Niekedy mám pocit, že to zvládam dobre, inokedy je náročné udržať hranicu medzi prácou a súkromným životom.

Vo firme sa snažím vytvárať prostredie, kde ľudia môžu pracovať s dôverou a s vedomím, že nie sú len číslom v tabuľke. Že majú priestor dýchať, povedať svoj názor, naplánovať si čas podľa svojich možností.

A platí aj to, že ak sa chcem posúvať ďalej, musím sa neustále učiť: nové veci, nové technológie, meniacu sa legislatívu, trendy vo výrobe barefoot obuvi aj informácie o produktoch, ktoré ponúkame.

A učenia mám vlastne dosť aj mimo práce – keď so synom trávime niekedy niekoľko hodín nad učením do školy (smiech). Niekedy mám pocit, že zvládam dva plné úväzky – jeden pracovný a jeden „domáci školský“.

Ale aj to je pre mňa sloboda – mať možnosť byť pri tom, učiť sa spolu s ním a vidieť, ako sa posúvame obaja. A s úsmevom dodávam, že ja sa v tom posúvam najmä v psychickej odolnosti a trpezlivosti.

Ako sa sloboda prejavuje v každodenných rozhodnutiach?

Pre mňa sa sloboda najviac ukazuje v maličkostiach. V tom, že si môžem vybrať, ako strávim deň, s kým budem, čomu venujem energiu. V tom, že môžem povedať áno veciam, ktoré dávajú zmysel – a zároveň si dovoliť povedať nie, keď niečo necítim správne.

Mám obrovskú pomoc v tom, že mám skvelých kolegov vo vedení firmy, na ktorých sa môžem spoľahnúť. Majú moju dôveru – a oni mi ju vracajú tým, akí sú ľudia, ako premýšľajú a ako tvrdo pracujú.

Môže byť sloboda niekedy zväzujúca alebo obmedzujúca?

Určite áno. Sloboda je nádherná, ale zároveň náročná. Keď máte možnosť rozhodovať o veciach sami, nesiete aj celú zodpovednosť za dôsledky. A niekedy je to ťažšie ako mať presne dané hranice.

V podnikaní to cítiť každý deň. Môžete si vybrať, kam firmu posuniete, koho prijmete, ako nastavíte spolupráce. Ale každé také rozhodnutie nesie riziko – niekedy sa ukáže ako správne, inokedy nie. A aj keď sa snažíte urobiť všetko dobre, občas sa veci jednoducho nepodaria.
To k slobode patrí – niesť následky, aj keď bolia. Ale aj keď sa občas niečo nepodarí, stále idete cestou, ktorá je vaša.

Ako sa s tým vyrovnávate?

Myslím, že kľúčom je vedieť sa na chvíľu zastaviť. Neutekať pred tlakom, ale prijať ho ako súčasť cesty. Kým kedysi som mala tendenciu riešiť všetko hneď, dnes viem, že niektoré veci potrebujú čas, odstup a pokoj.

Veľkú oporu mám v tíme aj v rodine. Sú to ľudia, ktorí ma poznajú, rozumejú mi a vedia ma podržať, keď treba. Niekedy stačí obyčajný rozhovor, úsmev, malá zmena prostredia alebo pár hodín v prírode. Tam si často upracem myšlienky a vrátim sa späť k sebe.

A veľkú rolu u mňa hrá aj životospráva. Snažím sa jesť zdravo, ale zároveň som pôžitkár a gurmán, takže si občas s chuťou doprajem niečo dobré. Myslím, že aj to k rovnováhe patrí – občas si urobiť radosť a užiť si to, čo človeku chutí.

A čo Bosonôžka – ako sa sloboda prejavuje tu?

Tak ako v osobnom živote nás všetkých, ani vo firme sloboda neznamená, že si každý robí, čo chce. Firma nie je holubník – má svoje hranice, procesy a povinnosti, bez ktorých by to nemohlo fungovať. Je to každodenná, tvrdá práca – od ľudí v sklade, ktorí zvládajú rýchle tempo príjmov, pickovania a balenia tovaru, až po kolegov v kanceláriách a na administratívnych pozíciách. Svet obchodu vám jednoducho nedovolí uhnúť ani o krok.

Ale zároveň platí, že aj v tejto každodennej rutine má sloboda svoje miesto. Je v tom, že ľudia môžu premýšľať nad tým, kam firma smeruje, ako ju zlepšovať, ako robiť veci inak a lepšie. Že sa môžeme slobodne baviť o nápadoch, zmenách a víziách – bez zbytočného tlaku či direktívneho prístupu. A to je podľa mňa obrovská hodnota.

Sloboda sa u nás prejavuje aj v ľudskosti – v pochopení, že niekto potrebuje zostať doma s chorým dieťaťom, alebo, že potrebuje pracovať z domu. V rešpekte k životu, ktorý majú ľudia mimo práce. To všetko vytvára prostredie, kde sa dá fungovať s pokojom a dôverou.
A ešte by som povedala, že sloboda začína v našej hlave – v tom, ako premýšľame, ako jednáme a aké hodnoty v živote zastávame. A prajem nám všetkým, aby nám tá sloboda vydržala. Aby sme si ju vážili a boli vďační za to, že môžeme slobodne žiť, pracovať, podnikať a vychovávať svoje deti.

A hlavne – aby sa každý z nás v živote cítil slobodne, nech už pre neho to slovo znamená čokoľvek.